Vznik MO MS v Komárne
(z rozprávania p. Urbana upravila Martina Majerová)
Do roku 1990 pracovala Matica slovenská ako súčasť národného frontu. Bola akýmsi dielom ostatných organizácií a musela sa správať podľa ideológie vtedajšej vlády. V tom čase prevzali iniciatívu ľudia na čele s pánom Urbanom, ktorí chceli na nezávislej báze oživiť Miestny odbor Matice slovenskej, samozrejme, pri rešpektovaní zväzovej činnosti a vedenia MS.
Po roku 1989 sa aktivizovali rôzne skupiny ľudí, ktoré jednoznačne smerovali k iredente a potlačeniu práv Slovákov. Dokonca sa usilovali aj o vytvorenie samostatnej autonómie na južnom Slovensku, čo Matica ako taká jednoznačne odmietala a odmieta aj v súčasnosti. Preto mala a do dnes má MS veľmi dôležitú úlohu – zachovávať a podporovať národné povedomie a národnú hrdosť Slovákov.
Po založení MO hlavným snemom dňa 15.2.1990 (dovtedy existovala MS len v rámci celého územia Slovenska) bolo jeho prvou úlohou získať nejaké sídlo, v ktorom by mohli matičiari vyvíjať svoju činnosť v záujme Slovákov žijúcich na južnom Slovensku.
Mesto, ktorého primátorom bol pán Ing Štefan Pásztor chcelo MO poskytnúť priestory budovy bývalého Sovietskeho divadla (terajšie MsKS), ktorá patrila v tom čase sovietskej armáde. Žiaľ, ponúknuté priestory nijako nevyhovovali MO, pretože boli neprimerane veľké a prostriedky na ich zreštaurovanie príliš vysoké. Nuž, MO nezostávalo nič iné ako nájsť iné riešenie.
V tom čase bol pán Urban zamestnancom Slovenských lodeníc a tiež predsedom Kultúrnej komisie odborov, ktorá mala na starosti všetky kultúrne záležitosti týkajúce sa spomínaného závodu. Keďže súčasná budova MO MS na námestí M. R. Štefánika vtedy patrila Lodeniciam (obhospodarovala ju odborová komisia), táto skutočnosť napokon mimoriadne dopomohla k vyriešeniu daného problému.
Po predložení návrhu o využití budovy ako regionálneho strediska MO MS však vznikli nemalé spory. Nikto totiž presne nevedel, komu patril tento dom z hľadiska majetkoprávneho – či odborom, alebo Slovenským lodeniciam. Návrh sa teda v kultúrnej komisii stretol s veľkým odporom, nakoľko väčšinu členov výboru tvorili maďarský občania, ktorí jednoznačne nepotrebovali aby v Komárne vznikla bašta Slovákov v MS, v ktorej by sa kultúrne, národne a aj spoločensky rozvíjal život ako taký v národnom zmysle slova.
Až po návšteve predsedu výboru ústredia odborov v Prahe, kde sa zistilo, že táto budova patrila síce odborom, ale len na prevádzkovanie, no ako objekt bola majetkoprávnym vlastníctvom Slovenských lodeníc, nabral návrh nový smer. Lodeničiari jednohlasne súhlasili s predajom budovy Miestnemu odboru MS.
Tu nasledoval problém číslo dva: ako získať prostriedky na samotné zakúpenie budovy? V tom čase už mal MO prvú predsedníčku, pani Anetovú, a bol nasťahovaný v Dome MS na základe dohody, podľa ktorej v prípade zaplatenia budovy do obdobia jedného roka nadobudne kúpna zmluva platnosť, v opačnom prípade budova pripadne späť Lodeniciam. Začali sa teda rokovania s novozvolenou slovenskou vládou, ktorej predsedom bol pán Čarnogurský a podarilo sa získať 6 miliónov slovenských korún. Vďaka tomu sa stal MO MS majetkoprávnym majiteľom budovy, ktorú využíva dodnes.
Tak mohol prvý výbor, ktorý tvorili osobnosti ako napríklad pani Anetová, pán Urban, pani Harmatová, manželia Hrklovci, pán Jozef Markus a ďalší konečne rozbehnúť svoju činnosť zameranú hlavne na znovuoživenie národného povedomia Slovákov ako aj ochranu ich práv v rámci šuranských zhromaždení a celého južného regiónu.
