Symbolom Slovenska sa stal prvý raz v revolučných rokoch 1848 – 1849. Štátny znak tvorí v červenom poli ranogotického štítu strieborný dvojitý kríž na modrom trojvrší, ktoré symbolizuje tri karpatské pohoria Tatry, Fatru a Mátru. Dvojkrížom sa Slovensko hlási ku kresťanstvu a zároveň k tradícii sv. Cyrila a Metoda, ktorí sem v období Veľkej Moravy (9. storočie) priniesli kresťanstvo. (…viac)

Štátna vlajka

Štátna vlajka zachováva pomer strán 2:3 a tvoria ju rovnako široké pozdĺžne pruhy – biely, modrý, červený, tzv. panslovanské farby. Trikolóru doplňuje štátny znak, položený na prednú polovicu listu vlajky, čím sa odlišuje od bielo-modro-červenej ruskej.Oficiálne bola zavedená 1. januára 1993, ale pochádza z roku 1848. Vždy sa vztyčuje vlajkovom stožiari.Štátna zástava je odvodená od štátnej vlajky. Je vždy pevne spojená so žrďou alebo priečnym rahnom. (…viac)

Štátna pečať

Štátna pečať je okrúhly ( 45 mm priemer) reliéfny odtlačok pečatidla (typária), stred pečatného poľa vypĺňa štátny znak, kruhopis – legenda – tvorí nápis Slovenská republika, v dolnej časti doplnený lipovým lístkom.Používa sa na originál listiny ústavy a ústavných zákonov Slovenskej republiky, medzinárodných zmlúv, poverovacích listín diplomatických zástupcov a v ďalších prípadoch, v ktorých je jej použitie obvyklé. Pečatidlo uschováva prezident SR. (…viac)

Štátna hymna

Štátna hymna – prvé dve slohy hymnickej piesne Janka Matúšku Nad Tatrou sa blýska. Vznikla ako protest študentov proti zosadeniu Ľudovíta Štúra z profesúry na bratislavskom lýceu a pri príležitosti ich odchodu z Bratislavy do Levoče v r.1844.